Správa o činnosti Speleoklubu Šariš k 60. výročiu SSS
Speleoklub Šariš je jedným z najmladších členov Slovenskej speleologickej spoločnosti. Jeho história sa začala písať dňom 23.4.2004 kedy bol predsedníctvom SSS vo Svite prijatý za člena SSS. Skupinu založili bývalí členovia OS Prešov a ďalší priaznivci speleológie z okolia Prešova. V roku 2009 mal Speleoklub Šaris 21 členov. Pôsobnosť klubu je zameraná na geomorfologické jednotky Branisko, Bachureň, Šarišská vrchovina, Ondavská vrchovina, Busov, Levočské vrchy, Spišsko-Šarišské medzihorie, Čergov, Čierna hora, Slanské vrchy a Poloniny. Väčšina tohto územia je budovaná sedimentárnymi alebo vulkanickými horninami s výskytom tzv. pseudokrasových jaskýň založených na svahových pohyboch a deformáciách. Preto aj väčšina nami preskúmaných a zdokumentovaných jaskýň ma charakter pseudokrasových trhlín a blokovísk. S rozmachom činnosti od spontánneho nadšenia klub postupne dozrieva a sústreďuje sa na systematickejší prieskum jednotlivých území. Rozvíja sa spolupráca s inými klubmi, ktorá prináša prvé ovocie: objav Ďakovej jaskyne (126m) v Poloninách v spolupráci so Speleoklubom Nicolaus, objav jaskyne Drwali s spolupráci s poľskými jaskyniarmi. V klube sa k prieskumníkom profilujú niekoľkí členovia so zameraním na mapovanie jaskýň, viacerí sa zaškoľujú na používanie jednolanovej techniky, ďalší vyrábajú náradie na výkopové a iné práce. Rozvíja sa aj publikačná činnosť klubu.
Rok 2004 priniesol ďalší významný míľnik: objav Jaskyne pod Spišskou v Levočských vrchoch, ktorá sa dlžkou 740,47 m stala najdlhšou pseudokrasovou jaskyňou na Slovensku. V okolí tejto jaskyne bolo zdokumentovaných a publikovaných niekoľko ďalších menších jaskýň, napr. Zatajená, Mostová, Krakova, Bočkova, Jaskyňa pri ceste, Janina proba a mnohé iné. V spolupráci s ŠGÚDŠ Košice pokračuje v Jaskyni pod Spišskou sedimentologický prieskum a výskum svahových pohybov. Pokračuje spolupráca s poľskými ale aj slovenskými netopierármi pri počítaní netopierov v tejto jaskyni. Rozširuje sa spolupráca so Speleoklubom UK na Muránskej planine a Vysokých Tatrách: pomáhame pri prieskume a dokumentovaní jaskyne Mesačný tieň. Celkovo sme tu odpracovali vyše 30 dní. „Doma“ v Levočských vrchoch sa zameriavame na prieskum oblasti okolo obce Tichý potok. Je tu už dlhšie známa Židova jaskyňa a množstvo ďalších nezdokumentovaných lokalít. V Židovej jaskyni je po počiatočnom prieskume objavený rozsiahly podzemný labyrint. Jaskyňa dosahuje dĺžku 503m, stáva sa druhou najdlhšou pseudokrasovou jaskyňou na Slovensku. Aj tu spolupracujeme s ŠGÚDŠ a netopierármi. Lokalita je rozsiahlym zosuvovým pásmom, v ktorom postupne nachádzame množstvo menších jaskýň. Zaujímavá je Trojuholníková jaskyňa s dĺžkou 151m. Nemenej zaujímavé sú aj ostatné jaskyne, napr. Čugaňa, Trojvchodová, Jazvečia, Veľkonočná, Ata-Ata. Ich dĺžka je od 15 do 50 m.
Rok 2005 priniesol rozšírenie zahraničných aktivít o ostrov Hvar. Pôvodne iba dovolenková lokalita tu dala priestor aj jaskyniarom. Preskúmala a zdokumentovala sa (podľa dostupných informácií) najhlbšia jaskyňa: Jerkiho jama, okrem hĺbky 79m a dĺžky 215m pozoruhodná hlavne tým, že ako v jedinej na Hvare, je na dne sladká voda. Zdokumentovali sme aj nádherne pizolitmi vyzdobenú Lebkovú jaskyňu (dĺžka 48m, hĺbka 14m), s nálezmi ľudských ostatkov. Celkovo bolo na ostrove Hvar objavených a preskúmaných vyše 14 jaskýň s dĺžkou 5 – 30m.
Ďalší pseudokrasový raj bol v roku 2006 objavený v okolí kóty Zámčiska v Levočských vrchoch. Najznámejšie jaskyne v lokalite sú: Jaskyňa ľadového dychu, Nikova jaskyňa, Veľkonočná jaskyňa a mnohé iné, na ktorých sa pracuje. V roku 2008 bola objavená a zdokumentovaná Jaskyňa v Javorinke v Levočských vrchoch (dĺžka 78m), pracovalo sa aj na iných menších lokalitách v tejto oblasti. Spolupracujeme s jaskyniarmi v Slovenskom krase. S Komisiou pre speleopotápanie sa pracuje v jaskyni Skalistý potok, so Speleoklubom Drienka na lokalitách na Hornom Vrchu, na Slilickej planine, Muránskej planine ale i na množstve iných lokalít v krase.
Zahraničné aktivity sa v roku 2007 rozširujú o spoluprácu pri dokumentovaní jaskyne Veľká Klisura v Kosove a jaskyne Slovačka jama na Karadžici ktorá je najhlbšou v Macedónsku. So speleoklubom Drienka spolupracujeme pri objavovaní a dokumentovaní jaskyne Dracoaia v Rumunsku (dĺžka 851m, denivelácia 101m). So speleoklubom Červené vrchy spolupracujeme nielen v Červených vrchoch, ale i v jaskyni Shpanik v Albánsku a ďalších v Kosove a Macedónsku.
Rok 2008 otestoval niekoľkých členov klubu pri prieskume a dokumentovaní zatiaľ najhlbšej macedónskej priepasti: Slovačka jama na Karadžici s hĺbkou 524 m. K domácim bližším lokalitám: snažíme sa plošne preskúmať donedávna zaznávané flyšové pohoria ale aj vulkanické Slanské vrchy. Okrem najperspektívnejších Levočských vrchov poznáme aj lokality donedávna absolútne neznáme. Treba spomenúť napríklad Jaskyňu mŕtveho vojaka pri Fričovciach, Juskovu jaskyňu pri Juskovej Voli alebo jaskyne v bradle Kurdovec pri Olejníkove. Staršie už známe lokality, chodíme monitorovať, máme na mysli tradičné „prešovské“ lokality napr. Diablovu dieru (ponor aj vyvieračku) a jaskyne v Lačnovskom kaňone a Kopytovskej doline v pohorí Branisko. Perspektívne sú aj jaskyne v Slavkovskom krase pri Vyšnom Slavkove. Monitorujeme aj Skalnú dieru (Penežnica) pri Suchej Doline a menšie jaskynky pri Hrabkove. Podarilo sa nájsť jaskyne aj v takých oblastiach, kde ich nikto nečakal, napr. v Slanských vrchoch v nižších polohách alebo v pohoriach Ondavská vrchovina, Busov a Čergov mimo už známych jaskýň. Za zmienku stojí aj činnosť v historickom podzemí: najviac práce sme vykonali v stredovekej šachte (so štôlničkami) nad Sabinovom, teda v Džandžurovej diere, správne Gešurovej diere. Pôvodne to bola sporná jaskyniarska lokalita. Okrem toho naši členovia poznajú podzemné priestory v Hanigovskom hrade a Kamenickom hrade.
V roku 2008 sme pre jaskyniarstvo objavili pravdepodobne najhlbšiu pseudokrasovú jaskyňu Horná vitrova dzira v Slanských vrchoch. Až jej zameraním potvrdíme jej primát a prekonáme deniveláciu podobnej rozsadlinovej jaskyne v Kremnických vrchoch. Takto na našom teritóriu bude okrem najdlhšej aj najhlbšia pseudokrasová jaskyňa. Spolupráca so zahraničnými klubmi. Mimoriadne priateľské kontakty máme s klubmi v Poľsku (Stowarzysenie Speleoklub Beskidski a Speleoklub Bielsko-Biala), s ktorých členmi sme sa zúčastnili okrem menších akcií na oboch stranách hranice aj minimálne štyroch ročníkov nadnárodných akcií Spotkanie exploratorow jaskiň beskydskich. Jeden ročník sme usporiadali u nás, v Levočských vrchoch. Práve na medzinárodnej konferencii o pseudokrase v Poľsku sme prezentovali našu najdlhšiu pseudokrasovú jaskyňu. V začiatkoch činnosti sme spolupracovali s maďarskými vulkáno-speleológmi (I.Eszterház, G. Szentes). Najnovšie majú veľký záujem o spoluprácu ukrajinskí jaskyniari z Užhorodu, pretože v prihraničnej oblasti vieme o niektorých ukrajinských jaskyniach viac ako domáci. Spolupráca s rumunskými, macedónskymi a kosovskými jaskyniarmi už bola spomínaná vyššie. S tradičnými českými resp. moravskými jaskyniarmi sa stretávame priamo v jaskyniach na Slovensku resp. pri exkurziách v Čechách a na Morave.
V rámci klubovej činnosti sme vytvorili vlastnú webovú stránku, ktorú pravidelne aktualizujeme. Nové, zaujímavé informácie pravidelne publikujeme v Spravodaji SSS a aj iných publikáciách. Niekoľko prezentácií sme mali aj na Speleomítingu vo Svite. Za päť rokov existencie klubu sa celkovo objavilo a zameralo cez 6000m jaskynných priestorov.
Speleoklub Šariš
