Jdi na obsah Jdi na menu
 


Hvar 2006

Františka Majerníčková, Speleoklub Šariš

Po predchádzajúcej návšteve ostrova Hvar koncom roka 2005 a obhliadke zopár perspektívnych lokalít v okolí Sv. Nedelji na juhu ostrova dvaja naši jaskyniari zhodnotili toto územie ako nádejné na objavy nových jaskýň a priepastí.

A tak prišlo rozhodnutie vrátiť sa na Hvar. Tentoraz už v klasickej zostave: J. Vykoupil, P. Imrich, J. Bakičová, F. a G. Majerníčkové a J. Kovalík.

Dátum padol na 12. – 24. máj 2006.

Geológia

Geologicky búrlivá oblasť Dinárského násuvového pásma je časťou Európskeho Alpského systému. Vyvinula sa z Tethyskej morskej oblasti a jej kontinentálnych okrajov počas kolízie Európskej platne s Apúliou (Adriou) v čase od vrchnej kriedy do neogénu. Dinárske pásmo, pozostávajúce z množstva násuvových štítov a šupín je nasunuté cez východnú stranu platne Apúlie. Stredná a južná časť adriatického regiónu vykazuje trendy násunu v smere severozápad-juhovýchod s výrazným systémom zlomov s horizontálnymi posunmi. Vytvorili sa tak typické antiklinálne štruktúry tvoriace dnes ostrovy medzi Splitom a Dubrovnikom (F.J. Picha, 2002).

Jedna z takýchto typických antiklinál formuje ostrov Hvar. Geologické súvrstvia ostrova Hvar patria, tak ako je to pre Adriatickú oblasť typické, veľkej sedimentárnej sústave tzv. karbonatickej platformy. Jadro a zároveň geomorfologicky najvýraznejšia časť ostrova je tvorené dvomi najstaršími litofáciami spodnej kriedy: dolomity a mikritické vápence. Akoby obal tohto jadra tvoria dva sledy súvrství: rytmické vápence veku barem až apt (spodná krieda); a pestré súvrstvie vápencov a dolomitov veku apt až cenoman (vrchná krieda). Väčšina nami študovaných krasových javov sa nachádza v týchto dvoch súvrstviach. Na geologickej stavbe ostrova sa podieľajú ďalej súvrstvia rôznych typov vápencov, ktorých sedimentácia pokračovala až do eocénu.

Tektonický vývoj ostrova zahŕňal dva cyklicky alternujúce sa procesy: sedimentáciu (evolúciu) hlavne karbonatických súvrství a ich deštrukciu horotvornými procesmi. Dominantná tektonická fáza, ktorá sa podieľala na dnešnej geomorfológii ostrova mala hlavný smer násunu sever-juh a trvá od stredného miocénu až dodnes.

Geologická stavba a tektonické procesy výrazne ovplyvnili morfológiu ostrova a výskyt geomorfologických prvkov.

Morfológia ostrova

Ostrov Hvar sa rozprestiera juhozápadne od pobrežia Chorvátska a svojou dĺžkou 68 km je najdlhším ostrovom na Jadrane. Najväčšiu šírku dosahuje v severozápadnej časti (10,5 km) až po 5 km na východe. Najvyšší vrch ostrova je Sv. Nikola – 628 m n.m.

V západnej časti ostrova sa nachádzajú najvyššie vrchy. Najvyšší hrebeň masívu prechádza od západu na východ a najjužnejšia strana masívu klesá strmo do mora. Severné pobrežie lemuje úzka pobrežná nížina. Je členité, s viacerými zálivmi, z ktorých je najväčší Starigradský v západnej časti Hvaru. Južné pobrežie je takmer rovné. Najnižšia časť ostrova sa rozprestiera na severe od Starogradského zálivu po Jelsu.

Keď hovoríme o krasových javoch na ostrove Hvar, podľa publikácie M. A. Mihovilovića: Otok Hvar, je na ostrove známych a zameraných dosiaľ 147 jaskýň, priepastí a ponorov. Z ostatných geomorfologických javov je treba spomenúť bohatý výskyt krasových javov ako sú polja, suché doliny, závrty a škrapové polia. Rozmanitosť krasového reliéfu sa prejavuje v hojnosti výskytu speleologických objektov-jaskýň. Aj keď sú tieto objekty relatívne menších dĺžok a hĺbok, dokladujú napredovanie procesu krasovatenia v dnešnom priestore vápencov ostrova Hvar. Antiklinálna stavba ostrova súvisí s prevahou strmo uklonených súvrství a s faktom, že dve tretiny jaskýň ostrova Hvar sú priepasti. Typická krasová krajina sa prejavuje aj nedostatkom povrchových vodných tokov, a vôbec zdrojov pitnej vody. Nedostatok vody patrí k hlavným hospodárskym problémom na ostrove, preto bol z mesta Jelsa vybudovaný vodovod, ktorý zásobuje hustejšie osídlenú západnú časť Hvaru.

Jaskyne

Počas nášho pobytu na Hvare v máji 2006 sme preskúmali a zdokumentovali 4 jaskyne a 1 podmorskú jaskyňu iba preskúmali, ale nezamerali Jano s Peťom.

Hneď pri pobreží na Cliffbase v Sv. Nedelji sa nachádza rovnomenná Jaskyňa Cliffbase s dĺžkou 17,7 m. Jaskyňa je dvojvchodová, puklinová, na konci so závalom. Návštevníkom Cliffbase-u zrejme slúži ako smetisko. Pred samotným prieskumom a zameraním sme najskôr museli jaskyňu vyčistiť.

Ešte počas zimnej návštevy Hvaru v roku 2005 sa nám na základe informácií od miestnych obyvateľov podarilo na planine nájsť jaskyňu v lokalite Bendežica na severnej strane ostrova. Podľa veľkého množstva ľudských kostí a lebiek nájdených v jaskyni, bola nazvaná ako Lebková jaskyňa. Našli sme tu kosti celkovo asi troch ľudí. Domácim bola jaskyňa známa už od nepamäti. V máji 2006 sme ju zamerali a zdokumentovali. Jaskyňa má dĺžku 48,09 m a hĺbku -14,4 m, s nádhernou výzdobou a 3 priepasťami. Podľa veľkého množstva pizolitov usudzujeme o silnom prievane, ktorý pomáhal vytvárať jaskyňu.

Asi 100 m juhovýchodne od Lebkovej jaskyne, hneď pri ceste, po odvalení zopár skalných blokov sa nám naskytol pohľad do ďalšej menšej priepasti – Baki jama s hĺbkou -5,4 m, vo vnútri s 5 m dlhým sintrovým vodopádom a krásnou sintrovou výzdobou. Typické pre tieto jaskyne, ale aj pre jaskyne celkovo na ostrove je, že výzdoba začína hneď od vstupných častí. Väčšinou sa jedná o priepasti. Otázne je, či je to vplyvom denudácie alebo príliš nasýtenými vodami.

V okolí Dubovice smerom na západ od Sv. Nedelji sa Janovi a Peťovi podarilo objaviť a sčasti preskúmať podmorskú príbojovú jaskyňu s približnou dĺžkou 15 m. Jaskyňa pokračuje v brekciách do neznáma v zóne s nízkym stropom, avšak kvôli pulzujúcim vlnám neustále narážajúcim do stien bolo nebezpečné pokračovať v prieskume.

Podobnú asi 10 m príbojovú jaskyňu objavil Peťo na Lučišći na západ od Sv. Nedelji. V predposledný deň pobytu na ostrove sme sa opäť vybrali na planinu v zložení Jano, Tina a Peťo. Tentoraz sme zamierili na severnú stranu ostrova do lokality Krušvica neďaleko Svirće. Na základe informácií miestneho obyvateľa Jerkiho Plančića, ktorý pri rozširovaní svojho vinohradu naďabil na priepasť, bolo zaujímavé túto priepasť preskúmať.

Vstupná šachta má hĺbku -10,5 m. Ďalej pokračuje 2 m široká klesajúca chodba na konci s malou priepastkou a skalným oknom. To, čo nás čakalo za skalným oknom, vyrazilo dych snáď každému. Aj keď v jaskyni sme boli len dvaja – Jano a Tina. Do tmy klesajúca šachta s nádhernými sintrovými vodopádmi...

Hoci sme použili 25-ku lano, došli sme len po skalný stupeň asi v jednej tretine šachty. Šachta síce pokračovala, no lano už nie... Kdesi v hĺbke sa črtala voda a asi v polovici šachty ďalšia paralelná priepasť – výzva na ďalší prieskum.

Keďže viac lán sme so sebou nemali a ani viac času na prieskum, ďalší deň už bol deň odchodu, bol to dobrý dôvod vrátiť sa sem opäť. Jaskyňa dostala názov Jerkiho jama.

A tak po pár dlhých a nekonečných mesiacoch sme sa vybrali na Hvar znova. Konkrétne 13. – 22. októbra 2006 na ostrov prišla už klasická päťka: Jano V., Tina M., Gabika M., Peťo I., Jana B. (SK Šariš), Roman Magáň (OS Brezno) a Marián Ducár alias Fredy – čakateľ (vtedy ešte len sympatizant) nášho klubu. Cieľ bol jasný – zexplorovať a zamerať Jerkiho jamu. V nedeľu 16. 10. vyrážame na planinu na 2-dňovku.

Šachta, v ktorej nám predtým skončilo lano, má teraz po zameraní -46,43 m. Slušná šachta!

Na jej dne sme našli kosti menších cicavcov (psa, hlodavcov) a aj väčšie kosti, zrejme z koňa (kone, ktoré ľudia chovajú na ostrove, sú skôr nižšieho vzrastu) alebo osla.

Po zlanení hlavnej šachty sa nám naskytol pohľad do napravo smerujúcej sienky až 10 m vysokej s krásnym vysokým sintrovým vodopádom a niekoľkými suchými sintrovými jazierkami. Smerom doľava nahor pokračuje 6 m vysoký skalný stupeň. Jano to zvládol voľným lezením, my ostatní sme radšej použili lano na istenie. Párkrát sa stalo, že ostré pizolity sa pod nohami odlomili a človek mohol spadnúť, aj keď nie hlboko ale bolestivo.

Za skalným stupňom pokračuje chodba pokrytá guánom a blatom s terra rosou a komín valiaci dohora. Neskôr sme zistili, že je to „tá“ paralelná priepasť, napájajúca sa v hlavnej šachte, ktorú sme našli ešte v máji. Za chodbou s guánom nasleduje ďalší skalný stupeň a ďalšia priepasť ( -16,48 m), na jej dne je po rozšírení úzkej štrbiny možnosť pokračovania priepasti.

Smerom naľavo v hĺbke 71 m pokračuje chodba s pizolitmi, niektoré sú až v tvare kríkov vymodelovaných silným prievanom. Chodba klesá, na jej dne je nános hliny, blata s egutačnými jamkami. Podľa stôp na stenách vo výške 1,5 m je zrejmé, že po období prudkých dažďov stúpa voda v jaskyni až do tejto výšky (obr. 3). Musím podotknúť, že prieskum jaskyne sme robili v období sucha. Naproti pizolitovej chodbe po vylezení malého komínika sa nachádza ďalšia priepasť ( -11,31 m) a za traverzom ponad priepasť pokračuje stúpajúca chodba s veľkými skalnými blokmi a zvláštnym jemným bielym pieskom, ktorý vytvárajú mikroorganizmy zabraňujúce svojím pôsobením stmeleniu vápenca. Rovnaký biely piesok sme našli aj v nižších častiach jaskyne. Sami sme v týchto miestach pociťovali suchý vzduch. V jaskyni je teplo, okolo 12 C.

V spodných častiach jaskyne sa nachádza jazero so sifónom. Pod vodou sa črtá ďalší priestor, chodba široká 1,5 m pokračuje kdesi do neznáma. Niečo pre speleopotápačov. Po období prudkých dažďov sú spodné časti jaskyne intenzívne zaplavované.

Naskytá sa možnosť prepojenia jaskyne s neďalekou vyvieračkou na druhej strane hrebeňa vzdialenou vzdušnou čiarou 100 m. Keďže na planine nie je pitná voda, iba zachytávaná dažďová voda, je tu aj problém so zavlažovaním viníc. Domáci predpokladajú, že by jaskyňa mohla slúžiť ako zásobáreň úžitkovej vody. Či to bude reálne, ukáže čas... Jerkiho jama a rovnako aj ďalšia jaskyňa v okolí Zastražišća – Golubinka jama sú jediné jaskyne na ostrove s výskytom sladkej vody. V ostatných jaskyniach s výskytom vody ide prevažne o morskú alebo brakickú (sladkú a slanú morskú) vodu.

Jaskyňa Jerkiho jama s doterajšou hĺbkou -79 m a dĺžkou 215 m sa podľa nám dostupných údajov stala najhlbšou jaskyňou na ostrove. Doteraz najhlbšou jaskyňou bola už spomínaná Golubinka jama v okolí Zastražišća s hĺbkou -65 m a dĺžkou 70 m. Namerané údaje, ako aj zhotovená mapa Jerkiho jamy sú spracované v počítačovom programe Therion.

Jerkiho jama má perspektívu pokračovania do dĺžky aj do hĺbky. Ale to asi až nabudúce...

Pri návrate z akcie nám Jerki ukazuje na planine ďalšiu jaskyňu. Všade naokolo samé škrapy, vysoké a ostré ako britvy. Tešíme sa, že tu by už hádam mohlo byť aj niečo väčšie a hlbšie. Podľa GPS pozície je to o 200 m vyššie ako Jerkiho jama. Prieskum však robíme až o niečo neskôr.

O 2 dni sme opäť na planine. Tentoraz je v pláne jaskyňa, ktorú sme nazvali Jaskyňa Poljica, nachádzajúca sa neďaleko už vymretej dediny s rovnakým názvom a ktorú nám ukázal Jerki pred dvoma dňami. Dĺžka jaskyne je 27,79 m a hĺbka -18 m. Trochu sme z toho sklamaní, čakali sme niečo väčšie. Aspoň výzdoba nám to sklamanie trochu vynahradila. Krásny 4 m vysoký sintrový stĺp s nátekmi v priepastke ( -11,4 m), na dne so sintrovými jazierkami a zasintrovanými kosťami (zrejme menšie cicavce – hlodavce.)

Ešte v ten istý deň nám Jerki spomenie ďalšiu priepasť na planine, ktorú hneď aj zameriame, hĺbka -10,63 m, šírka priepasti 4x3 m. Priepasť sme nazvali Jama Poljica.

Jerki, ako člen známej vinohradníckej rodiny Plančić, nás počas nášho pobytu na Hvare, ako správny vinár častoval ozaj kvalitným vínom svetovej kvality. Ukázal sa však aj ako nádejný jaskyniar, keď už po pár lekciách (či skôr pár minútach) rýchlokurzu výučby lezeckej techniky, zlaňoval vstupnú šachtu akoby sa bol narodil v sedačke a s brzdou či jumarom v ruke...

Naše jaskyniarske pôsobenie a rozruch okolo Jerkiho jamy prirodzene vyvolalo záujem ľudí v okolí a prišiel návrh na spoluprácu s ďalšími chorvátskymi jaskyniarmi.

Do konca pobytu na ostrove už len lebedíme, aj tak sa zhoršilo počasie. Trochu nám aj popršalo. Hoci nám domáci spomínali nejakú ďalšiu perspektívnu priepasť, akosi už nebol morál a poniektorí aj tak odchádzali o deň skôr ako ostatní.

Platí síce, že čo si človek naplánuje, nie vždy vychádza podľa predstáv a vyjde zase to, čo si nenaplánuje... My sme takisto mali v pláne preskúmať iné lokality a iné sme nakoniec preskúmali a zdokumentovali. Ale aj napriek tomu sme s akciami spokojní. A keď to nevyšlo tentoraz, aspoň je dôvod vrátiť sa na Hvar znova.